Ivan Martiška
Kprírode a rybárstvu ma priviedol môj otec. Už ako malé dieťa som presedel celé hodiny pri vode s vŕbovým prútikom. Asi v prvej triede základnej školy sme začali podnikať výpravy na Kysucu s mojím kamarátom Radom Birkusom. Ako plavák poslúžila často aj tuha z pera. Každodenne po škole sme lovili na Kysuci čereble.
Raz môj otec priniesol muškársku udicu a to bol začiatok muškárenia. Najskôr to bol ustavičný boj s jalcami, ktorým stačila mucha napodobňujúca mäsiarku. Potom prišlo zoznámenie s Albínom Koyšom a muškárenie u mňa nadobudlo na tú dobu profesionálne kontúry. Naučil som sa viazať muchy, jednotlivé techniky lovu a pričuchol k veľkým revírom. Boli to krásne časy a dnes musím odovzdať štafetu ďalej, pretože minimálne dvaja moji chlapcii na to netrpezlivo čakajú.




