Muškárenie, kaprarina, prívlač, rybolov

Celá príprava tripu začala niekde na Kysuckej muche, keď Janči Táborecký prišiel za mnou, či by som na jeseň nešiel s nimi do Slovinska na fishing. Odpoveď bola úplne jasná a ja som strávil celé leto zbieraním informácií o tejto destinácií, ktorá nás čakala v septembri.

Posledný týždeň pred odchodom bol najhektickejší, pretože ešte bolo treba čo to pozháňať a hlavne bolo treba viazať. Prebdené noci sa stali každodenným pravidlom, ale človek si nejak zvykol pod vidinou obrovských rýb, ktoré mu určite zožerú právu tento jeho výtvor.

Vo štvrtok ráno vstávam troška skôr, aby som sa s prehľadom ešte ako tak zbalil, veci naládoval do auta a vyzdvihol ostatných spolusúputníkov. Štandardná batožina tvorila 1 ks cestovná taška, nejaké viazanie a pár prútov. To však platilo iba kým som nedošiel pre Duška. Jeho veci sme nosili vo dvojici k autu asi 10 min. Neviem prečo, ale vôbec ma to neprekvapilo, človek si už nejak po tých rokoch zvykne, že Ďuško je veľký chlap a potrebuje toho strašne veľa. Po rôznych úvahách o potrebe nahodenia strešného boxu sme sa nakoniec celkom v pohodičke zbalili a vyrážame. Jedna rada, ktorú Vám môžem doporučiť: Nepite, veľa vody ! Cesta sa potom strašne predlžuje a každohodinovými WC pitstopmi zrovna posádku neohúrite. Stretnúť sme sa mali na obrovskej pumpe v Jarovciach. Nakoľko sme sa však dali zlákať skratkou ktorú nám ponúkla Andrea z navigácie ocitli sme sa naraz za Rakúskymi hranicami samozrejme bez dialničnej známky. Pár kilometrov sme si to nejak pretrpeli a na prvej pumpe dávame kávičku, kupujeme známku a ochotná obsluha nám tankuje plnú. Čakáme ešte druhú várku chalanov z Liptova a Zvolena a už nám nič nebráni v priamom ťahu na Slovinsko, teda až na Duškove spomínané pitstopy. V zásade vedie celá cesta po diaľnici do Žiliny až do Bledu.

Niečo pred piatou sa čekinujeme na recepcii v campe Šobec. Chatky sú veľmi pekné a nadôvažok nám popri nich tečie Sáva-Doljinka. Rýchle vybalenie a už sedíme v autách a mierime k Bohijnskému jazeru. Jazero je krásne a čistota vody nás necháva v nemom úžase. Ostrieľaní slovinskí vlci Jaro a Janči nás berú na zmrzlinu a ideme si vychutnať pohľad na polmetrové jalce z mosta pri výtoku jazera. Pomaličky miesto po mieste si prejdeme celý úsek Sávy-Bohinky aj Sávy-Dolinky. Miesto od miesta je krajšie a krajšie a my sa už neviem dočkáť rána, kedy budeme brodiť v tomto kryštáli a naháňať obrovské trouty. V nemom úžase zostávame najmä na jednom úseku Trophy, kde nám chcel Janči ukázať nejakú hlavátku. Mali sme obrovské šťastie a videli sme ich hneď sedem, odhadom môžem povedať že najväčšia mohla mať veselo okolo 120 cm. Bolo to niečo úžasné. Samozrejme všetci nažhavení, si ešte v ten deň rezervujeme povolenky na tento úsek. Chytať na ňom môže iba 5 rybárov denne a preto je rezervácia na mieste. Po tme sa vraciame na chatu a do neskorej noci nažhavení viažeme ešte nejaké isto-iste osvedčené vzory.

Ráno sme sa dohodli na budíčku o 6tej hodine, aby sme sa dostali na vodu čo najskôr. Najväčší problém to samozrejme robilo muzikantovi Duškovi, ale tam sa ani niet čo diviť, lebo muzikanti majú svoj život docela posunutý. Po jednoduchých raňajkách, sme sa čo najrýchlejšie presúvali do mesta Bled, ležiacom na krásnom Bledskom jazere. V rybárskom obchode FAUNA nás obslúžil milý starší pán s ktorým nie je absolútne vôbec žiadny problém sa dohovoriť nakoľko ak som dobre zachytil ovláda 6 svetových jazykov a čo nevie to si nejak domyslí. Napriek tomu, že sme hovorili angličtinou, nemal by podľa mňa problém dohovoriť sa aj slovensky. Personál je fakt skvelný ochotný, veľmi radi pomôžu pri výbere miesta aj so všetkým ostatným. V tomto ohľade tu určite mať problém nebudete.

Rozdelili sme sa po dvojiciach a rozliezli sa po celom úseku.

Ja s Duškom sme zaujali pozíciu nad trophy úsekom kde sme videli celkom pekné ryby a taktiež skúsenosti chalanov hovorili o vcelku dobrej rybačke. Prekvapilo ma obrovské druhové zastúpenie rýb od potočáka, duháka, lipna, hlavátky, jalca, mreny, kapra až po šťuku.

Začínali sme chytať v tiahlej hlbočine kde sme ryby videli, to sa však nakoniec ukázala ako najväčšia chyba. Tam kde sme rybu videli, ona nás videla oveľa skôr. Postupom času a pribudajúcimi prejdenými kilometrami sme sa tejto zásade začali pomaly dostávať na kobylku. Na zrkadlách bolo treba hádzať hlavne ďaleko a pohybovať sa čo najopatrnejšie, aby som si nerobil vlnky. Ryby reagovali na každú anomáliu veľmi opatrne a nedôverne. Podarilo sa mi chytiť pár rýb, ale bolo veľmi veľké trápenie a aj keď ryba za nástrahou vyšla sledovala ju do okamihu kým ma nezočila, vtedy sa elegantne obrátila a vrátila sa do hlbočiny. Smer bol určený jasne a tak sme sa dostali ku splavu o ktorom nám Janči hovoril. Prehadzujem hlbočinu a za strímrom mi vybieha hlavátka okolo metra a ja mám srdce v krku. Tiež ma však asi nepovažuje za fešáka a tak po krátkom očnom kontakte sa vracia opäť do hlbočiny. Nečakal som rybačku typu hod ryba hod ryba, tiež som vedel, že to bude tažké ale 2 ryby po toľkej dobe bolo už aj na mňa moc. Spolu s Duškom zvažujeme kritickú situáciu a poberáme sa späť k autu pozrieť chalanov, ako sa darí im. Po ceste však nachádzame ešte kolóniu jalcov, kde najmenší má možno 50 cm a tie z najväčších ďaleko presahujú 70 cm, duškovi to nedá a už naväzuje modráka. Pár hodov ryby ho spozorovali a už ich nebolo.

Smerom po prúde dorazíme ku chalanom, ktorý sú úplne vyradostení, že koľko rýb nachytali preto po krátkej bojovej porade aj my meníme stand a ideme sa pozrieť až úplne hore do kaňonu pod Bohijnske jazero. Uchvacuje ma už len na neprístupnosť, kde ideme v 300 metrovej kotline šmýkajúci sa viac po zadkoch ako po vlastných. Dalo by sa tu super zlaňovať, tým som si istý. Keď sa však ukázala rieka ostávam v nemom úžase. Neprístupné brehy kaňonu v sebe skrývajú ozajstný skvost. Pár krát prehadzujem vodu strímrom, ale cítim, že to nie je ono. Vraciam sa do auta pre 3kový prút a suché muchy. Túto cestu som hádam milion krát oľutoval, ale myslím, že klub horolezcov by mal zo mňa radosť a zobral ma medzi mladé horolezčiata. Vraciam sa späť a naväzujem velkého suchého potočníka, ktoré som si naviazal den predtým. Ryby sa mi dvíhajú pomaly v každom prúde a ja zažívam tu pravú Slovinskú nirvánu. Presne takto nejak som si to predstavoval a aj napriek tomu, že chalani už čakajú pri aute ja ešte stále chytám, ale to len tak medzi nami.

Okolo ôsmej dorážame na chatu varíme rýchlu večeru a opäť sadáme za viazacie stolíky, aby sme si doviazali to čo nám išlo najviac. Veľmi sa mi osvedčil škoricový potočník z jelenej srsti a taktiež zeleno-fialový zonker so striebornou hlavou, takže viažem najmä tieto vzory. Večer prebehol ako voda a opäť sa budím na rinčanie budíka. Noc nebola zrovna najpokojnejšia, lebo duška naháňali nejaké mátohy, ale všetci sme už v pohode a tak po absolvovaní ranajších úkonov opäť stojíme na brehu rieky.

Tento krát vyberáme aj my sútok pod Sávou Bohijnkou a Dolijnkou, čiže priamo rieka Sáva. Hneď v prvej jame chytám pár pekných rýb a viem, že tento den bude pekne šupinatý. V každom prúde sa zavesí nejaká tá rybka a tak sme všetci spokojní. Samozrejme všetci okrem Duška, ktorý potrebuje nutne cukríky a tak sa vyberá do najbližšej dediny. Nikto nevie odkiaľ nikto nevie kde o pár hodín sa len Duško vyrúti z kukurice a rozhadzuje rukami, aké tam majú dobré pivo. Ďen končíme s adminom suchou bitkou pri moste. Len tak tak ma admin skoro dostal na lipňoch, ale nakoniec som ho porobil a chytil o pár rybiek viac, takže som mohol spať úplne kľudne. Fakt to bolo len o fúz. Týmto chcem admina naozaj pochváliť pretože som nevedel aký veľký súper sa v ňom skrýva.

Noc prebehla štandardne za zverákom a ráno stojíme s adminom opäť pred „Grand Canonom" nad Bledským jazerom. Pomaly schádzame tento krát trocha kultúrnejšou cestou do kaňonu. Východ slnka nám berie dych a my len s úžasom brodíme v kryšťáľovej vode.

V každej jame nás víta metrova hlavátka, ale po skúsenostiach sa im nejak extrémne nevenujeme, pretože vieme že nás už dávno videli a budú si z nás robiť aj tak prdel.

Ďen prebehne extrémne rýchlo a mi vychádzame pri Rockovej chate na hlavnú cestu,  pomaličky po nej cupkáme k autu a prášime na dohodnuté miesto kde v tento deň chytali ostatní chalani. Po príchode sa mi nezdá všetko s kostolným poriadkom, pretože janči sedí na chladničke a viaže v kufri nejaké nymfy. Ostávajú vraj ešte na lipne. Proti smrti hladom nás vybavili po klobáske a tak sadáme do auta a smer Žilina. Cesta po ďialnici prebehla super, s minimálnym množstvom zastávok nakoľko všetci si troška pospali a tak sa čo nevidieť pre nami otvárala Kysucká brána.

Chcel som svoj fishing v Slovinsku nakoniec nejak zhodnotiť, ale nenachádzam slov aby som opísal to čom som tam skutočne zažil. Možno Vám o tom troška napovie tento článok, možno kúsok viac nejaké fotky, možno to s nami čiastočne zažijete cez video ktoré admin strihá, ale aj tak to nebude stále také ako tam na brehu rieky Sávy.

Poviem Vám len toľko: „O rok som tam určite zas !"

Petrov Zdar

CORTone

Cena DVD je stanovená na 10€ s obalom. 3€ výrobné náklady a 7€ do pokladničky na zarybnenie. Bude sa dať k nemu dostať aj nákupom na www.thymallus.com, kde ho dostanete pribalené. Ak ho chcete zadarmo aj s obalom napíšte nejaký článok a publikujt ho na www.srzkysuca.sk, alebo článok pošlite na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi, potrebujete JavaScript, ak ju chcete vidieť. . Objednávky DVD posielajte na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi, potrebujete JavaScript, ak ju chcete vidieť. .