Prvá vec ktorá je odlišná od klasickej prívlače, je zostava na ktorú chytáme.
Prút:
Musíme zabudnúť na nejaké prívlačové prúty, ktoré používame na klasickú prívlač. Prúty môžme rozdeliť do dvoch kategórii. Podľa toho či budeme použivať klasický naviják alebo multiplikátor. Hlavný rozdiel medzi nimi je v uchopení. Prút s multiplikátorom držíme očkami k sebe, ktoré ma menšie a hustejšie osadené. Ale či už klasicky alebo tzv. jerkový prút musí spĺňať nejaké parametre.
Dĺžka prútu je závislá od toho či ideme chytať z člna alebo z brehu, ale podla mňa by sa mala pohybavať od 1,8 m po 2,1 m. Dlhšie prúty by som už nepoužíval kvôli tomu, že s kratším prútom sa nástrahe ľahšie udáva život – prirodzený pohyb. Vrhaciu záťaž by som zvolil niekde okolo 40 – 80 g, v niektorých prípadoch by som šiel až do 100 g. Môže sa to zdaťt veľa ale musím si uvedomiť že niektoré nástrahy vážia aj 100 g a viac.
Navijak:
Ako som už spomínal musíme sa rozhodnúť či budeme používať klasický naviják alebo multiplikátor. Ak budeme používať klasický navijak, vybrať by sme si mali väčší s väčšou kapacitou. Jeho najdôležitejšou vlastnosťou by mala byt kvalita, lebo pri chytaní na nástrahy ktorých hmotnosť nieje až taká zanedbateľná, dostavajú prevody poriadne zabrať. Preto ja osobne používam multiplikátor, ktorého konštrukcia je oveľa jednoduchšia a tým menej náchylná na poruchy.
Pred tým ako som si kúpil prvý multiplikátor som mal obavy, či sa s tým naučím pracovať. Po jedno ročnom chytaní si neviem multiplikátor vynachváliť aj keď na začiatku som mal dosť problémov s nahadzovaním a častým motaním silonu.
Silony - šnúry, k tomuto sa moc vyjadrovať nebudem, lebo každému vyhovuje niečo iné. Silón by som odporučil 0,30 mm – 0,35 mm, šnúru 0,20 mm – 30 mm.
Väčšinou týmto spôsobom chytáme šťuky, takže je vždy potrebné použiť nejaké lanko. Na trhu je už dostatok materiálov, ktoré sa ani po dlhšej rybačke nekrútia a nemotajú. Ja osobne používam fluorokarbón hrúbky 0,60 mm alebo oceľové lanko potiahnuté plastom.
Nástrahy:
Asi najdôležitejšia časť celej zostavy. Myslím že by som ich mohol rozdeliť do dvoch skupín:
- tvrde, ktoré sú asi častejšie
- mäkké
Asi najznámejšie nástrahy, ktoré čoraz viac naberajú na obľube môžme zaradiť bez-lopatkové woblere tzv. jerky. Tato nástraha ma upútala hlavne kvôli jej univerzálnosti. Ku ostatným nástrahám či už mäkkým alebo tvrdým sa nebudem vyjadrovať, lebo na trhu je nepreberné množstvo s ktorých si musí každý sám vybrať ten svoj obľúbení.
Na koniec by som chcel ešte pripomenúť, že pri chytaní na väčšie nástrahy nemôžeme čakať nejaké početné úlovky. A preto sa každý musí vyzbrojiť veľkou trpezlivosťou. Je na každom či vydrží nahadzovať svoju nástrahu a čakať na záber.
