Časy našich dedov a pradedov sú nenávratne preč. Časy, keď naše rieky prirodzene meandrovali, keď v nich plávali krásne, zdravé a veľké ryby. A neboli to len na neres tiahnuce lososy, morské pstruhy či gigantické vyzy. Toto nie je science fiction či rozprávka pre malé deti, ale obraz našich vôd spred niečo vyše pol storočia…
Zmenila sa doba, zmenili sa ľudia a tí svojou činnosťou zmenili krajinu. Samozrejme, tieto vplyvy sa negatívne prejavili aj na ichtyofaune našich tokov. Nie sú to výlučne zmeny vyplývajúce z degradácie vodných ekosystémov či vplyvu rybožravých predátorov typu kormorán a vydra. Nemalú úlohu v tejto skladačke zohrávajú taktiež rybári. Počet rybárov stúpa, rybárske materiály a spôsoby lovu napredujú kozmickou rýchlosťou a s nimi rastie tlak na naše vody. Ryby nie sú huby, kým dosiahnu pohlavnú zrelosť a dajú život ďalším generáciám potomkov, prejde nie pár dní, ale aj pár rokov. Situácia v našich riekach a potokoch vôbec nie je ideálna, preto je na čase zastaviť sa a zamyslieť ako ďalej.
Revír Chyť a Pusť jedna z možností
Jednou z možných ciest, ako zachovať rybiu populáciu a zároveň neobmedziť športový rybolov, je vytváranie revírov s režimom „chyť a pusť”. Športoví rybári si zachytajú, ulovené ryby putujú späť do vodného sveta a obe strany sú spokojné (teda okrem „rybárov” plniacich si svoje mrazničky). Ryby tak majú možnosť nielen dorásť do kapitálnych rozmerov a potešiť naše rybárske duše, ale aj vytvoriť slušné generačné „stádo”. Ryby totiž majú značne veľkú rozmnožovaciu schopnosť. Jedince pochádzajúce z prirodzeného neresu sú oveľa zdatnejšie a neporovnateľne lepšie adaptované na svoje prostredie. Tento stav nemôže a ani nikdy nedokáže nahradiť žiadne umelé zarybňovanie, hoci by sme do vody sypali tony tej najkvalitnejšej a najdrahšej násady. Prírode je potrebné pomáhať, ale nikdy nie úplne suplovať. Navyše ryby nepoznajú hranice revíru a pokiaľ im v ceste nestojí nejaké prekážka (napr. v podobe „ekologických” MVE), tak v rámci svojich ťahov sa dostávajú do častí nad a pod úsekom CHAP.
CHAP úspešne plnia svoj účel
Príkladov, že revíry CHAP úspešne plnia svoj účel, je na Slovensku viacero, hoci máme v tomto smere stále čo zlepšovať. Nedá mi na tomto mieste nespomenúť dva negatívne javy. Prvým je (protizákonne) privlastňovanie si rýb ulovených v úsekoch CHAP poniektorými jedincami, druhým zasa zámerné vysádzanie nepôvodných druhov rýb (napr. pstruha dúhového, ale to je už iný článok). Samozrejmosťou v týchto revíroch je zbytočne nepreťahovanie doby zdolávania úlovku, šetrná manipulácia s rybou, jej opatrné vrátenie vode, či ohľaduplné brodenie počas neresu toho – ktorého rybieho druhu. Určite je potrebné aj zákonne ošetrenie doby režimu CHAP, nakoľko sa už objavili tendencie zmeniť po pár rokoch režim CHAP na klasický revír s možnosťou privlastnenia úlovku. Všetky investície zo strany prírody i rybárov sa tak nenávratne a nezmyselne rozplynú za neskutočne krátku dobu…
Všeobecný zákaz lovu na CHAP
V súčasnosti sa čoraz častejšie ozývajú hlasy za umožnenie lovu v revíroch CHAP počas celého roka. Argumentujú tým, že ulovené ryby sa neprivlastňujú, preto neexistuje žiaden dôvod, prečo neloviť aj v čase všeobecného zákazu lovu na ostatných vodách. Faktom však je, že hoci sa ryby v CHAP neprivlastňujú, tak aj ryba potrebuje pokoj, keďže je pod veľkým tlakom a stresom zo strany rybárov. Musíme objektívne priznať, že súčasný rybársky zákon je do veľkej miery naklonený na stranu rybárov (spomeňme aspoň predĺženie doby lovu na pstruhových vodách, či 24 hodinový lov na vodách kaprových a pod.) a poskytuje im veľké možnosti, kedy sa môžu venovať svojej záľube. Veľmi trefne to povedal jeden ichtyológ (a tiež vášnivý rybár) počas nedávnej ichtyologickej konferencii: „Ryba dnes nemá možnosť nielenže dorásť, ale pomaly ani kedy sa nažrať”. Ryby tiež potrebujú miesta a čas, aby si trochu „oddýchli”. A tu sa dostávame k myšlienke, ktorú zastávajú niektorí ichtyológovia, že v každej MO SRZ by mala byť časť ich revírov, v rozsahu cca 10 %, vyhlásená za rybiu rezerváciu (samozrejme s ohľadom na možnosti a veľkosti revírov danej MO SRZ). V tejto rezervácii by bol akýkoľvek rybolov úplne zakázaný. Uvedomujem si, že za tento názor nás s najväčšou pravdepodobnosťou väčšina rybárskej verejnosti odsúdi a keby sa dalo, tak aj upáli na hranici. Keď však chceme, aby sme si v našich vodách aj naďalej pekne zachytali, tak musíme preto aj niečo urobiť. Akosi ľahko a prirýchlo sme pozabudli, že rybári majú ryby nielen loviť, ale predovšetkým chrániť !!! Ak im dáme vhodný priestor a čas, tak výsledky budú viditeľné v priebehu pár rokov. Zatiaľ nám ešte nejaký ten čas ostáva, no ten nemilosrdne plynie…
Herecká legenda a vášnivý rybár pán Jozef Króner raz povedal: „Správny rybár nie je iba lovcom. Je predovšetkým citlivým pozorovateľom prírody. Preto ani ja ako rybár, nemôžem byť k prírode ľahostajný”. Ja si dovolím ešte dodať, že rybár má byť nielen pozorovateľom, ale aj ochrancom prírody. Športový rybolov je nádherný šport, na ktorom som doslova „závislý.” Otázka znie, čo sme každý jeden z nás ochotný obetovať, aby sme zachovali pôvodné druhy rýb v našich riekach a potokoch aj pre budúce generácie…
