Hlaváč európsky

V minulosti uvádzaný ako hlaváč obyčajný, v súčasnosti uvádzaný aj ako hlaváč bieloplutvý. Správny názov je však Hlaváč európsky. Sú to malé rybky, vyskytujúce sa takmer v celej Európe, okrem väčšej časti Škandinávie a Južnej Európy, dorastajúce do dĺžky do 20 cm, obvykle do 12- 15 cm, dožívajú sa do 10 rokov, pohlavnú zrelosť dosahujú v druhom roku života.

Kde nájdeme Hlaváča európskeho

Hlaváče žijú na dne čistých horských a podhorských potokov a riek v pásme pstruha a lipňa. Vzhľadom k tomu, že u nich absentuje v ústrojenstve plynový mechúr, pohybujú sa po dne len poskokmi a nie sú schopné sa zdržovať vo vodnom stĺpci.

Základné znaky Hlaváča erópskeho

Hlaváče majú vretenovité telo s veľkou, zhora sploštenou hlavou pokryté sliznatou kožou bez šupín. Ústa sú veľmi široké a ozubené. Na skrelových kostiach sú dva tŕne. Chrbtové plutvy sú dve, viditeľne oddelené, brušné sú posunuté dopredu, chvostová je mierne zaokrúhlená. Ako bolo spomenuté, hlaváč nemá plynový mechúr. Bočná čiara nie je nikdy úplná. Zafarbenie sa prispôsobuje okolitému prostrediu a je veľmi variabilné. Chrbát zvyčajne hnedý až šedý s tmavými škvrnami, ostatné telo mramorované, brucho vždy svetlé. Na plutvách okrem brušných majú tmavšie pásy.

Čas výteru Hlaváča európskeho

Výter prebieha na tvrdé štrkovité dno v chladnej a čistej vode v mesiacoch marec – máj, inkubácia trvá cca 35-45 denných stupňov, samica nakladie do 800-900 žltooranžových ikier o priemere 1,7 – 2,6 mm v závislosti od dĺžky a váhy tela väčšinou na spodnú stranu kameňov, alebo vopred vyčistenú jamku medzi kameňmi. Zaujímavosťou je, že o ikry sa stará samec, ktorý ich ochraňuje a privádza k nim aj okysličenú čerstvú vodu.

Na rozdiel od hlaváča pásoplutvého má bledé brušné plutvy bez kresby, je rozšírenejší ako hlaváč pásoplutvý.

Zdroj : internet
Otto Pospíšil: Atlas našich rýb
Jiří Čihař: Naše ryby
Článok: http://www.parnickyrybar.weblahko.sk