Nenápadný hnedý až sivý hmyz. Z pohľadu muškárov skôr veľmi nápadný hmyz vo farbe hnedá, zelená a sivá. Potočníky patria medzi veľmi významnú skupinu hmyzu. Potočníky sú úzko späté s nočnými motýľmi (rad Lepidoptera), za ktoré si ich často mýlia. Podobne ako nočné motýle, potočníky sú aktívne v noci a priťahujú ich svetlá. Ich krídla sú pokryté chĺpkami namiesto šupín, ako u nočných motýľov. Ústa sú párové a rovné, zatiaľ čo nočné motýle majú dlhú a stočenú trubicu (proboscis).
Životný cyklus potočníkov
Potočníky prechádzajú úplnou metamorfózou. Ich životný cyklus zahŕňa štyri štádiá – vajíčko, larvu, kuklu a dospelého. Väčšina druhov produkuje jednu alebo dve generácie ročne.
Dospelí jedinci žijú asi jeden mesiac a živia sa nektárom absorbovaným jednoduchými ústami. Samičky potočníkov kladú masy vajíčok na vegetáciu tesne nad vodnou hladinou. Keď sa z vajíčok vyliahnu larvy, spadnú do vody a okamžite si začnú stavať ochranné puzdrá.
Keď larva úplne vyrastie, vstúpi do fázy kukly. Larva pripevní puzdro na nejaký pevný predmet, napríklad kameň alebo väčší kus ponoreného dreva, a utesní otvor. Následne okolo tela vytvára kuklu hodvábu. Puzdrá kukly môžu byť perforované a tým vodopriepustné. Okrem toho sa hmyz, ktorý prechádza transformáciou vo vnútri puzdra, vlní, aby vytvoril prúdenie okysličenej vody okolo tela.
Všetci zástupcovia radu Trichoptera sú vodné ako v štádiách lariev a kukiel, zatiaľ čo dospelí sú suchozemskí. Niektoré druhy sú zatiaľ známe len ako dospelí jedinci, pričom ich larválne štádiá zatiaľ nie sú popísané. Larvy sú najrozmanitejšou a najpočetnejšou skupinou, ktorá žije v tečúcich aj stojatých vodách.
Larvy potočníkov
Larvy potočníkov majú pretiahnuté telá pripomínajúce húsenice nočných motýľov a motýľov (podobnosť ako medzi dospelými jedincami). Larvy majú vždy stvrdnutú (sklerotizovanú) hlavu a prvý hrudný segment, pričom brucho zostáva bledé a mäkké. Druhý a tretí hrudný segment môžu byť tiež pokryté tvrdenými chitínovými platničkami. Poloha a veľkosť dosiek sú často dôležitými identifikačnými znakmi medzi druhmi.
Z každého hrudného segmentu vybieha pár segmentovaných nôh. Nohy môžu mať modifikácie, napríklad ostré zakončenia, háčiky alebo rady setae. Ich účelom je pomáhať larvám pri pohybe, stavaní úkrytu alebo zbere potravy. Brucho je ukončené párom prednoží vybavených pazúrmi. Používajú sa na ukotvenie lariev v puzdre. Oči sú malé a jednoduché. Antény sú veľmi malé a je možné ich vidieť len pri použití veľkého zväčšenia.
Neustále ponorené kamene a kusy dreva poskytujú najlepší substrát pre rast rias a perifytónu, ktorý larvy efektívne likvidujú. Počas pasenia môžu larvy potočníkov skonzumovať značnú časť dostupných rias v potoku. Niektoré druhy s veľkými náustkami trhajú listy suchozemských rastlín spadnutých do vody.
Larvy potočníkov získavajú kyslík rozpustený vo vode cez tenkú a jemnú pokožku. Niektoré druhy majú po stranách tela rozvetvené žiabre alebo hrbolčeky (aby sa zväčšil povrch tela). Larvy vlnia svoje telo, aby vytvorili prúd okysličenej vody cez puzdro.
Hlavným dôvodom, prečo sú potočníky také úspešné a rozšírené, je ich schopnosť produkovať hodvábnu niť. Roztáča sa žľazami umiestnenými na labiu (rovnaká časť hlavy ako majú vážky upravené do loveckej masky). Larvy potočníkov používajú hodváb na stavbu rôznych prenosných prístreškov. Chránia mäkké brucho pred predátormi a oderom od hrubých častíc unášaných prúdom. V prípade vyrušenia sa larva môže stiahnuť do puzdra, ktoré sa pri poškodení neustále opravuje alebo prestavuje, keď larva rastie.
Prístrešky lariev potočníkov – rôzne druhy materiálov
Puzdrá sa dodávajú v širokej škále tvarov a štruktúr. Sú vyrobené z hodvábu a rôznych materiálov (niektoré sú vyrobené výlučne z hodvábu). Použitý stavebný materiál môže byť dôležitý pre identifikáciu, aj keď niektoré larvy ho menia počas rastu, alebo keď sú dostupné sezónne materiály (napr. semená suchozemských rastlín alebo ulity slimákov). V neposlednom rade niektoré veľké druhy dokážu zakomponovať prípady iných menších druhov do vlastných veľkých puzdier. Okrem dostupnosti závisí výber materiálov od prostredia. Vo všeobecnosti platí, že larvy žijúce v tečúcej vode používajú na zvýšenie celkovej hmotnosti ťažšie komponenty. Pomáha im pri pohybe v prúde, alebo dokonca zabraňuje zmývaniu po prúde. Na druhej strane, larvy obývajúce stojaté vody majú tendenciu stavať svoje puzdrá z ľahkých materiálov.
Niektoré vodné rastliny vyvinuli modifikáciu zahŕňajúcu použitie vzduchových komôr v listoch (aby boli držané vo vertikálnej polohe). Niektoré larvy potočníkov tieto listy strihajú a používajú ich na stavbu plávajúcich puzdier.
Výskyt lariev potočníka:
Larvy budujúce prístrešky možno nájsť v rôznych ekosystémoch od malých rybníkov a potokov až po veľké jazerá a rieky.
Pohyb larvy potočníka:
Horolezci alebo lezci pripomínajúci kraby pustovníkov. Niektoré malé druhy sú schopné plávať.
Veľkosť lariev potočníka:
Veľkosť lariev potočníkov sa pohybuje od 3 mm do približne 40 mm (prípady niektorých veľkých druhov môžu dosiahnuť veľkosť okolo 60 mm).
Vedeli ste?
Larvy sú citlivé na znečistenie a z tohto dôvodu sa celosvetovo používajú ako indikátor kvality vody.
Muškársky – rybársky pohľad na potočníkov
Z muškárskeho pohľadu napodobňujeme tri štádia vývinu potočníka. Larva, kukla a dospelý hmyz. Larvy potočníkov často poznáme pod názvom české nymfy, prípadne kriváky … Najčastejšie sa napodobňuje larva potočníka a to často krát aj vo veľmi fantastických farebných prevedeniach. Dospelý potočník sa často napodobňuje v prevedení suchá muška. Farebné kombinácie nepoznajú hraníc. Dominujú však zelené, hnedé a béžové farby. Ako spúšťač záberu sa často používa farebný prvok napr. červený typ. V poslednej dobe zisťujem, že sa prešlo skôr na nymfy/larvy s tungstenom. Larva potočníka vie však veľmi výrazne uspieť na prechytávanom revíry. Nesmie byť však v nej použitý reflexný prvok. Musí byť viazaná úplne na prírodno! Typickým resp. dominantným prvkom na viazanie lariev potočníkov je chrbátiková fólia.
