Súkromné podnikanie zasahuje do všetkých sfér slovenského hospodárstva a neobišlo ani rybárstvo. V ostatných rokoch mnohé rybničné hospodárstva sa privatizovali a podnikanie v tejto oblasti sa rozširuje aj na budovanie nových zariadení. Ide predovšetkým o farmy na chov pstruha dúhového (Onciorhynchus mykiss), ktorý je výnosným obchodným a potravinárskym artiklom, má na Slovensku tradíciu a aj vhodné materiálne zázemie. Vyžaduje však kvalitnú vodu, a práve tá sa stáva limitujúcim faktorom ďalšieho rozširovania jeho chovu.
Voda pre pstruhy – vhodný vodný zdroj
Industrializácia a široká aplikácia chémie v poľnohospodárstve i lesníctve totiž výrazne znížili počet a rozlohu vôd vhodných pre pstruhárstvo. Relatívne nedotknuté ostali vody v chránených územiach. Tie by sa teoreticky na tento účel dali veľmi výhodne využiť a to zdanlivo bez vedľajších nepriaznivých vplyvov. Je to však skutočne tak? Sú tieto farmy neškodné? Veď to všetkých prípadoch sú umiestnené na nejakom výdatnom vodnom zdroji, ktorým je v úplnej väčšine prípadov potok alebo rieka v úseku podhorskej alebo horskej zóny. Ako z každého hospodárskeho zariadenia aj voda použitá v rybárskej farme, teda v rybníkoch, chovných žľaboch a zariadeniach rôzneho druhu v liahniach sa vypúšťa. Ide teda o odpadovú vodu, ktorej zloženie sa líši od vody do farmy privádzanej. Aj v tomto prípade treba rátať s tým, že zloženie odpadovej vody z rybej farmy má vplyv na biotu, teda na všetky organizmy rastlinného a živočíšneho pôvodu. O rozsahu a druhu tohto vplyvu treba vedieť najmä v prípade, že sa jedná o chránené územia a národné parky, ako to vyplýva z § 13 a § 14 Zákona NR SR 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, v znení zákona 222/1996 Z.z.
Umelý výter Hlavátky Podunajskej
Na videu uvidíte lokálny výter hlavátky. Malé rybie hospodárstvo a nadšenie pre vec.
Odpadové vody z rybnikárstva
Nakoľko u nás sa vplyvom odpadovej vody z rybnikárstiev dosiaľ nikto nezaoberal, za skúsenosťami a poznatkami sa treba pozrieť do zahraničia. Ukázalo sa, že tých je až prekvapujúco mnoho. Netreba sa tomu diviť, pretože v zahraničí sú aj v tomto smere, žiaľbohu, ďaleko pred nami.
V ďalšom texte uvádzané údaje predstavujú zosumarizované výsledky práve na túto problematiku zameraných osobitných štúdií, uverejnených v rôznych zahraničných vedeckých publikáciách. Výber príslušných údajov som zámerne obmedzil na pstruhárstva, teda rybničné hospodárstva (farmy) realizujúce výlučne chov pstruha. Ide o poznatky zo pstruhárstiev v Anglicku, Írsku, Škótsku, Španielsku, Portugalsku, Francúzsku, Taliansku, Dánsku, Nórsku, Švédsku, Fínsku, Poľsku, Chorvátsku, Nemecku a v Českej republike, ale aj zo Spojených štátov Severoamerických a z Južnej Afriky. V naprostej väčšine prípadov ide o chov pstruha dúhového (Oncorhynchus mykiss), ktorý sa v tomto type akvakultúry chová takmer všeobecne.
Choroby farmových rýb a ich vplyv na toky
Vplyv farmového chovu rýb na toky prijímajúce vodu vypúšťanú z rybníkov alebo iných odchovných zariadení nad nimi sa začal registrovať ako závažný environmentálny problém už pred približne 40 rokmi. V tom čase išlo hlavne o choroby či parazitózy chovaných rýb, ktoré s odpadovou vodou sa dostávali do recipientu buď rybami, ktoré unikli z chovného zariadenia, alebo zárodkami prenášanými vodou, prípadne bezstavovcami. Z najznámejších išlo o viróznu hemorhagickú septikémiu (VHS), infekčnú pankreatickú nekrózu (IPN), viaceré bakteriálne nemoce (napr. furunkulóza, vibrióza, myxobakteriózy), nemoce spôsobované plesňami (branchiomykóza, ichtyosporidióza a saprolegnióza), ako aj viaceré parazitózy.
Choroby a parazitózy však v súčasnosti nepredstavujú vážnejší problém, pretože je možný ich komplexný útlm včasnou prevenciou a pri prepuknutí aj nasadením príslušnúch liečebných metód. Musím však upozorniť, že vzhľadom na všeobecné zaostávanie rybárstva a rybnikárstva na Slovensku, tento problém nemožno podceňovať a treba naň prihliadať aj pri povoľovaní výstavby nových rybích fariem.
Používané a vznikajúce chemikálie pri farmovom chove rýb
V súčasnosti pri farmovom chove rýb stojí v popredí zaťaženie odpadových vôd z farmových chovov chemikáliami používanými pri úprave vody a liečiteľských zásahoch, nespotrebovaným krmivom a produktami jeho rozkladu a produktami vznikajúcimi pri metabolizme rýb. Vážnosť tohoto problému dokazujú aj viaceré zahraničné, najmä však tri medzinárodné vedecké stretnutia usporiadané Európskou poradnou komisiou pre vnútrozemské rybárstvo (EIFAC), ktorá je orgánom Organizácie spojených národov pre výživu a pôdohospodárstvo (FAO). Išlo o:
Vedecké stretnutia:
1. workshop o odpadových vodách z rybárskych fariem (Workshop on fish-farms effluents) konaný 26.-28. mája 1980 v Silkeborgu (Dánsko),
2. stretnutie pracovnej skupiny EIFAC o odpadových vodách z rybích fariem, venované sedimentom v odpadových vodách (National contributions on suspended solids from land based fish farms), ktoré sa konalo v Haagu (Holandsko) v dňoch 29.-30. júna 1987 a
3. medzinárodné sympózium o výživovej stratégii a manažmente odpadových vôd z akvakultúry (International symposium on nutritional strategies and management of aquaculture waste), ktoré sa konalo 24.-27. apríla 1994 v Rebilde (Dánsko).
Príspevky, ktoré na týchto vedeckých stretnutiach odzneli boli uverejnené v osobitných zborníkoch.
Z publikovaných výsledkov vyplývajú tieto hlavné závery:
1. Vypúšťaním odpadových vôd zvyšuje sa BSK5 (biologická spotreba kyslíka), nastáva zníženie obsahu kyslíka v recipiente a to nezriedka až na nulové hodnoty.
2. Zvyšuje sa obsah sulfánu (H2S) a sulfidov, pričom sú často prekračované limitné hodnoty.
3. Zvyšuje sa obsah sedimentov, v dôsledku čoho obsah železa (Fe) a mangánu (Mn) vo vode stúpa.
4. Zvyšuje sa obsah voľného amoniaku (NO3) – pre ryby smrteľného jedu.
5. Postupne sa zvyšuje obsah živín. Ide o všetky formy dusíka: amoniakálny (N-N4+), dusitanový (N-N2-), dusičňanový (N-NO3-), a aj organický dusík (N-org.). Súčasne stúpa aj obsah celkového fosforu (P). Živiny sa do recipientu dostávajú nielen z odpadovej vody, ale aj postupným rozkladom a uvoľňovaním zo sedimentov.
Tým nastáva proces nazávaný eutrofizácia toku, ktorý sa následne odráža na biote:
6. Mení sa mikrohabitat makrozoobentosu, ktorý je hlavnou potravou rýb. V závislosti od charakteru a členitosti dna, miestami vznikajú úplne anaerobné úseky, kde sa nevyskytuje žiadny zoobentos.
7. Zvyšuje sa počet druhov a biomasa bentických prvokov, baktérií a biomasa rias postihnutý úsek sa postupne invaduje vodnými makrofytami. Z makrofýt je to predovšetkým močiarka riečna (Batrachium fluitans).
8. Znižuje sa počet druhov makrozoobentosu a niektoré druhy tejto skupiny úplne miznú. Negatívne sú ovplyvnené najmä kôrovce z radu Amphipoda, pošvatky (Plecoptera), podenky (Ephemeroptera), potočníky (Trichoptera) a chrobáky (Coleoptera). Tieto organizmy však tvoria hlavný zdroj potravy rýb horskej a podhorskej zóny.
9. Celková abundancia a biomasa makrozoobentosu sa síce zvyšuje, ide však o červy z čeľade Tubificadae, čeľaď muškovitých (Simuliidae), rôzne druhy pijavíc (Hirudinea) a o viaceré druhy z čeľade pakomárovitých (Chironomidae). Tieto organizmy sú však menej dostupné, prípadne celkom nedostupné pre ryby, pretože žijú zaryté v dne (Chironomidae), sú prichytené na spodnej strane kameňov (Simuliidae), alebo osídľujú úseky toku s nízkym obsahom kyslíka (Tubificadae), kde sa ryby nevyskytujú.
Konečným dôsledkom postupnej eutrofizácie úseku toku ovplyvneného odpadovými vodami z rybej farmy je prenikavá zmena ichtyofauny:
10. Druhy typické a charakteristické pre horskú a podhorskú zónu miznú. Nahradzujú ich druhy, ktoré sú pretieto úseky netypické. Z eutrofizovaných úsekov miznú predovšetkým hlaváče (Cottus poecilopus aCottus gobio), znižuje sa početnosť čereble pestrej (Phoxinus phoxinus), plosky pásavej (Alburnoides bipunctatus) a objavuje sa plotica červenooká (Rutilus rutilus) a ostriež zelenkastý (Perca fluviatilis). Expanziu a populačný nárast týchto alebo iných fytolitofilných a fytofilných druhov, ktorých invázia do eutrofizovaných úsekov prichádza do úvahy (napr. karas striebristý (Carassius gibelio), ale aj šťuka holarktická, Esox lucius) urýchľujú práve zárasty močiarky riečnej, prípadne ďaľších sprievodných druhov vyššej vodnej vegetácie, na ktoré sa uvedené druhy rýb neresia. Početnosť populácie pôvodného pstruha potočného (Salmo labrax m. fario, Salmo trutta m. fario) sa znižuje, namiesto neho sa objavuje exotický, a pre náš kontinent nepôvodný pstruh dúhový (Oncorhynchus myskiss). Jeho obsádku však tvoria len jedince, ktoré unikli z farmy, pretože tento druh sa totiž takmer nikde v Európe prirodzene nerozmnožuje.
11. Zvyšuje sa ohrozenie zdravotného stavu populácie rýb v recipiente. Zistilo sa totiž, že napr. oxytetracyklín používaný na liečenie bakteriálnych nemocí rýb, z odpadovej vody prechádza do sedimentov, kde síce ostáva len v malých koncentráciách, ale v dôsledku toho sa tam vyvíjajú kolónie rezistentných baktérií, čím vzniká nebezpečenstvo vzplanutia bakterióz rýb.
Závislosti kontaminácie od:
Veľkosti farmy
Celkove kontaminácia toku závisí od veľkosti farmy a intenzity chovu, t.j. od početnosti obsádky, jej vekového zloženia (liahnence, mlaď, násada, matečné ryby, ryby určené na trh), druhu krmiva a jeho kvalite a spôsobe kŕmenia. Všeobecne platí, čím väčšia je farma a čím intenzívnejší je chov, tým je zaťaženie recipientu väčšie a jeho dôsledky na pôvodnú biotu sú vážnejšie. Zvyšovanie intenzity chovu súčasne zvyšuje aj stupeň zaťaženia tak, že sapróbny index sa môže zvýšiť až o jeden stupeň (z oligosaprobity na betamezosaprobitu).Kontaminácia toku odpadovou vodou sa môže prejaviť, v závislosti od uvedených faktorov, na úseku dlhom 250 m – 13 km. Najviac postihnuté sú úseky vyústením odpadových vôd.
Ročného obdobia
V priebehu roka zaťaženie recipientu nie je rovnaké, ale sa mení a to v závislosti od prietoku a teploty vody. Pri zníženom prietoku a vyššej teplote, čo v európskych podmienkach nastáva obyčajne v mesiacoch jún až október, vplyv odpadových vôd z rybárskych fariem stúpa, kým v jesenných a zimných mesiacoch naopak klesá.
Riešenie kontaminácie odpadových vôd
Kvalita krmiva a reciklácia odpadovej vody
Po zistení týchto poznatkov v priemyslovo vyspelých krajinách začali hľadať aj riešenie. Prvým krokom bolo postupné zavádzanie kvalitných krmív s vysokým a vyváženým obsahom živín a spolu s tým aj zlepšenie technológie kŕmenia. Takto sa podarilo docieliť, že konverzný index klesol z 2,08 na 1,25, v niektorých prípadoch dokonca len na 1,0 – 1,1, t.j. na jeden kg prírastku rýb sa spotrebovalo iba l,l resp. l kg krmiva. Tým sa však podarilo celkovú eutrofizáciu síce znížiť, ale nie odstrániť. Ešte stále záťaž celkovým dusíkom a celkovým fosforom je značná a v súčasnosti napr. v Dánsku dosahuje 55 kg N, resp. 4,8 kg P na jednu tonu vyprodukovaných rýb. Muselo sa preto pristúpiť k druhému spôsobu. Tým je recyklovanie použitej vody – z rybích fariem neodchádza nijaká, teda ani odpadová voda. Jedine tento spôsob dokázal zachovať pôvodnú kvalitu vody a bioty v recipiente.
Zavedenie kvalitných krmív, zlepšenie technológie kŕmenia a recyklovanie vody v súčasnosti nepredstavuje prakticky žiadny technický problém. Ukázalo sa však, že je to problém ekonomický. Ide totiž o finančne tak nákladné produkty a technológie, že si ich nemôžu dovoliť menšie farmy a v súčasnosti ide o faktor limitujúci rozvoj, prípadne i existenciu malých pstruhárstiev. Výsledkom zavádzania týchto technológií, ktoré sú vyžadované stále sa sprísňujúcimi legislatívnymi opatreniami na ochranu životného prostredia je, že nastáva redukcia počtu rybích fariem. Tak napríklad počet pstruhárstiev v Dánsku z pôvodných 800 v roku 1974 klesol na 500 v roku 1994, ich produkcia sa však trojnásobne zvýšila.
Z uvedeného myslím, dostatočne jasne vyplýva, že výstavba pstruhárstiev v chránených územiach a najmä v národných parkoch neprichádza do úvahy a v nijakom prípade ju nemožno povoliť. Teoreticky by sa vari dalo o tom uvažovať iba vtedy, ak by išlo o objekt s úplnou recykláciou vody, ktorý by bol navyše lokalizovaný na hranici NP a vybavený ďalšími zariadeniami tak, aby v prípade havárie nenastala kontaminácia toku pod farmou.
Výber z najdôležitejšej použitej literatúry:
Alabaster, J.S., 1982: Survey of fish farm effluents in some EIFAC countries. P.5-20. In J.S.Alabaster (Ed.) Report og the EIFAC Workshop on fish – farm effluents. Silkekorg, Denmark, 27-28 May 1981, EIFAC Tech. Pap. 41: 166 pp.
Bergheim, A.,A.R. Selmer -Olsen, 1978: River pollution from a large trour farm in Norway. Aquaculture 14:267-270
Bjoerklund, H., J. Bondestam, G. Bylund, 1990: Residues of oxytetracycline inv wild fish and sediments from fish farms. Aquaculture 86:359-367
Carr, O.J.,R.Goulder, 1990: Fish – farm effluents in rivers. 1. Effects on bacterial populations and alkaline phosphatase activity. Water Res. 24:631-638
Carr., O.J., R. Goulder, 1990: Fish-farm effluents in rivers. 2. Effects on inorganic nutrients, algae and the macrophyte Ranunculus penicillatus. Water Res. 24:639-647
Cowey, C. B., (ed.) 1994: Nutritional strategies and management of aquaculture waste. Water.Sci.Technol.31
Pursiainen, M. (Ed.), 1988: National contributions on suspended solids from land based fisch farms. Papers presented at the first session of the EIFAC Working Party on fish farm effluents. The Hague, Netherlands, 29-30 May – 1 June 1987
Rennert,B., 1992: Water pollution by a land-based trout farms. J.Appl.Ichtyol.10:373-378
